Žiarlenie staršieho súrodenca. Ako si s tým poradiť?

Žiarlenie staršieho súrodenca patrí medzi časté problémy, ktorým rodičia dvoch a viacerých detí čelí. Jedná sa o pomerne komplikovanú emóciu, ktorá vzniká vtedy, keď cítime nejaké ohrozenie a bojíme sa straty lásky a záujmu ostatných.

Žiarlivosť prebieha u detí, pokiaľ ich dostatočne nepripravíme na príchod súrodenca, celkom spontánne. V podstate je to pre nich spôsob, ako bojujú o priazeň rodičov a prejavuje sa nielen robením naschvál dojčaťu, ale tiež obecným neposlúchaním a najrôznejšími vylomeninami s cieľom upozorniť na seba a pod. Niektoré deti sa naopak uzavrú do seba a prejavujú sa úplne pasívne, čo síce na prvý pohľad nikomu neubližuje, ale dlhodobo to v dieťaťu utvára negatívne pocity.

Ako teda žiarleniu predchádzať, poprípade ho riešiť?

Pripravte dieťa na príchod súrodenca

Náhly príchod nového bábätka môže byť pre staršie dieťa rana. Pripravte ho teda na to, že vás bude čoskoro viac, pokiaľ máte čas. Ukážte mu bruško, vysvetlite, že tam rastie nový človiečik, a dajte mu priestor, aby sa s prírastkom do rodiny vyrovnalo.

Vymedzte hranice

Po pôrode sa i tak môžete stretnúť so žiarlivosťou v podobe hryzenia a búšenia do mladšieho súrodenca. Jasne, ale pokojne a milo vymedzte dieťaťu hranice a upozornite ho, že toto sa nerobí. Buďte dôsledná, ale zároveň na toho staršieho nekričte, pretože by malo zasa akurát pocit, že nie je prijímané.

Nenúťte dieťa, aby malo mladšieho bračeka, alebo sestričku rado. Pociťovalo by ešte väčší tlak a naučilo by sa lásku skôr predstierať ako naozaj cítiť.

Prejavte uznanie a lásku

Venujte pozornosť svojej ratolesti, i keď práve poslúcha. Je potrebné v dieťati vzbudiť pocit, že má Vašu pozornosť a lásku i za normálnych okolností, a nielen vtedy, keď sa na seba práve snaží nevhodne upozorňovať.

Priazeň dajte najavo i vtedy, keď je dieťa inak pasívne, tam je obzvlášť dôležité, aby sa neuzatváralo do seba.

Nezabudnite tiež občas upevniť pocit skúsenejšieho potomka tým, že mu poviete, že toto či tamto na rozdiel od mladšieho súrodenca „už môže“, alebo že už je „dostatočne veľký či veľká“, aby vnímalo svoju roľu a s tým i isté privilégiá, ktoré ten mladší nemá.