Chlapci a zbrane – v poriadku?

„Pif, paf, je po tebe!“

U niektorých rodičov môže takáto veta vyvolať nepríjemné pocity. Neprilievajú hry so zbraňami olej do ohňa a nepomáhajú už i tak veľmi rozšírenej agresivite medzi deťmi?  Dnes je bežné, že sa deti môžu dostať k násiliu v televízii, na internete, môžu vidieť únosy, prepadnutie, vojenské konflikty... Žiadna štúdia však nepreukázala, že by bežná detská hra, keď sa jedna strana hrá na tých zlých a druhá na tých dobrých, bola akokoľvek škodlivá a súvisela s budúcim násilníckym správaním. Väčšina odborníkov sa naviac zhoduje, že zákaz takýchto hier nič nerieši, a naviac sa môžu pre deti stať ešte viac lákavejšími, keď práve nebudú pod dohľadom.

Dôležité je si uvedomiť, že chlapci potrebujú prejaviť svoje pocity a potrebujú sa naučiť vyrovnávať sa  s roľou hrdinu. Pokiaľ  k tomu nebudú mať príležitosť, môžu sa začať vyťahovať, predvádzať sa, alebo utrpí ich statočnosť, s ktorou budú mať kvôli nedostatku experimentovania malú skúsenosť. Máte ale i tak obavy, skúste klásť dieťaťu otázky týkajúce sa jeho hry a taktiež sa s ním hrajte. Možno lepšie pochopíte celú situáciu konkrétne z jeho pohľadu. Vhodnými otázkami či rozhovorom môžete tiež jeho pohľad na zbrane či násilie usmerňovať.
Pokiaľ vo Vás alebo u niektorého dieťaťa vyvoláva hra so zbraňami nepríjemné pocity, v pokoji to preberte a povedzte, čo cítite („viem, že sa teraz dobre bavíš, ale ja sa zbraní celkom bojím“). Každá hra má svoje pravidlá, nebojte sa teda nastoliť pravidlá i tu – napr. že hry sa budú zúčastňovať len tí, ktorým to nie je nepríjemné. Obmedziť môžete i formu (či je povolený fyzický kontakt, či nie). Nie je od veci porozprávať sa tiež o tom, čo je možné urobiť pre mier alebo bezpečie, či existujú i iné riešenia ako zbrane, atď. – samozrejme primerane veku dieťaťa.
Ak je to možné, obmedzte realisticky vyzerajúce zbrane. Namiesto toho nechajte  dieťaťu priestor pre kreativitu a nechajte ho hrať sa i s novinami, konárikmi, vareškami alebo čímkoľvek iným, čo môže byť raz zbraňou ale inokedy zase mikrofónom či čarodejníckou paličkou. Hra so zbraňou by rozhodne mala byť súčasťou širokého repertoáru detských hier.

Dieťa, ktoré sa hrá so zbraňou, sa zároveň učí porozumieť hodnotám ako je „moc“, „právo“, „dobro“ x „zlo“, učí sa vzťahom. To, že vo svojej predstavivosti zabíja zločincov, môže byť preňho veľmi významné, pretože má pocit, že robí niečo dobré a že môže mať istú kontrolu nad svojimi činmi či okolitým svetom. Imaginácia je pre dieťa veľmi dôležitá a ak môže prežiť úspech, víťazstvo, odhodlanie, statočnosť, radosť a moc aspoň vo svojej predstavivosti, je to pre neho veľmi cenná skúsenosť.

Zo všetkého najviac si však uvedomte, že dieťa má skrátka práve takéto obdobie a hru so zbraňou potrebuje. Je to obdobie akékoľvek iné. Neznamená to nutne, že dieťa rastie pre kriminál. Často je naopak hnacím motorom k takejto hre iba zvedavosť a citlivosť až zraniteľnosť našich synov. „Pif, paf!“ a je z neho statočný hrdina zachraňujúci svet.... Najlepšou reakciou dospelého by v tejto situácii malo byť niečo ako „Ach, umieram!“ Deti vedia, že umieranie predstierate a že viete, že oni to tiež iba predstierajú. Ich hru rešpektujete a rešpektujete  tým i ich pocity a potreby. Vaše dieťa práve robí ďalší krok vo svojom osobnom raste.