Spánok bez plaču

Naučiť dieťa v noci spať je tak trochu alchýmia.

Bábätko býva z počiatku svojho života pri spánku nielen hladné, ale tiež značne nepokojné – vrtí sa a vydáva rôzne zvuky, môže dokonca i kňučať či nariekať zo spania.

Rodičia by sa mali naučiť tento spánkový nepokoj rozoznať a zbytočne s dieťaťom nemanipulovať, aby nenarušili spánkový rytmus bábätka. Je to jedno zo zásadných pravidiel, ak chcete u svojho dieťaťa dosiahnuť pokojného nočného spánku. Vhodné je teda nikdy nezasahovať hneď, ale radšej chvíľku počkať, čo sa bude diať ďalej. Môžete počúvať, či sa hlasový prejav bábätka nejako zmení, stáva sa hlasitejším alebo naopak utícha alebo sa objavujú dlhšie pauzy, sledujte (ak nie je v miestnosti úplná tma), ako veľmi sa dieťa hýbe, atď. Ak usúdite, že potomok neplače zo spánku, aleže  jeho volanie znie naozaj naliehavo, určite vstaňte a dieťa upokojte (nadojčite, popr. nakŕmte, prebaľte,...).

V miestnosti, kde dieťa spí, by malo byť ticho a tma.

I v prípade, že budete dieťa kŕmiť či prebaľovať, nehovorte naňho a svieťte len toľko, koľko je naozaj nevyhnutne nutné. Akékoľvek nadmerné svetlo či zvuk bude pôsobiť zbytočne rušivo a môže pokojnému spánku brániť.
Dieťa by sa (v ideálnom prípade) malo postupne utíšiť a spať dlhšiu dobu, až konečne vydrží spať celú noc. Pre mnohých rodičov je toto túžobne očakávaný moment.
Niektoré deti prespia celú noc už v treťom mesiaci veku, iné až napríklad v roku. Ale čo keď ani potom nie?

Možno bolo dieťa choré, možno spánok nepriaznivo ovplyvnil rast zúbkov, možno to boli iné nepredvídateľné okolnosti.
Každopádne môžete prísť do stavu, kedy už je toho na Vás skrátka moc a z celého srdca si neprajete nič viac, než aby dieťa celú noc spalo.

Jedna z častých rád, ktoré sú rodičom nespavého dieťaťa bežne dávané, je nechať bábätko vyplakať.

Postupne sa zvyšujú intervaly medzi jednotlivými momentmi, kedy ste u dieťaťa, a dieťa by si malo zvyknúť  (a pochopiť), že rodič „tam niekde je“, ale nemôže sa mu venovať, lebo v noci sa spí. Bábätko si skoro zvykne, nie je na dospelom pri zaspávaní či opätovnom zaspávaní v noci závislé, dokáže sa samo upokojiť a spokojný je i rodič, pretože sa všetci lepšie vyspia. Problém je, že táto metóda nefunguje na všetky deti a tiež nie všetkým rodičom sa pozdáva, že by mali nechať svoje dieťa (niekedy až hystericky) plakať v jeho postieľke, ktorá má byť pre neho bezpečným a príjemným miestom, aby v nej naozaj mohlo spať spokojne celú noc.
Niekto dokonca uvádza, že nechať bábätko vyplakať, môže podkopávať jeho dôveru v rodičov či dospelých obecne a problémy z toho prameniace môžu trvať roky.
Oproti tejto metóde preto teda celkom prirodzene stoja i iné možnosti.
Predstavíme si skôr tipy a rôzne názory ako univerzálny návod. Žiadna metóda totiž nemusí jednoznačne sedieť každému dieťaťu či rodičovi. Vždy môže byť dobré trochu experimentovať.

Niektorí rodičia vsádzajú na kontaktné rodičovstvo, kedy dieťa spí s rodičmi v jednej posteli, alebo má svoju postieľku tesne prirazenú k posteli tak, že je matke stále na blízku.
Keď cíti jej prítomnosť, je pokojnejšie a teda lepšie spí. Pokiaľ má tu potrebu, tak s k rodičovi skrátka pritúli a spí spokojne ďalej. Ak má takéto dieťa hlad, prisaje sa (kontaktné deti sú spravidla dojčené) a potom spokojne opäť zaspí. Maminka u toho môže pokojne driemať, pretože po ukončení dojčenia nemusí dieťa nikam prenášať.

V podobnom duchu sa nesú rady prístupu zamerané čisto na dieťa a jeho pozitívne asociácie spojené so spánkom.

Čas zaspávania si určí dieťa samé, malo by spať s rodičmi, ktorí ho hojdajú a pestujú a tým vytvárajú pozitívne asociácie, ktoré si dieťa spojí s časom spánku, následkom čoho by malo spokojnejšie spať.

Ďalšou možnosťou je metóda „piatich S“

(hlavné slová začínajú v angličtine vždy na písmeno S) – zavinovanie (swaddling), pozícia na brušku či boku – pre utíšenie bábätka, nie pre spánok (anglicky side/stomach position), utišovanie pomocou „ššš“ (shushing), hojdanie (swinging) a dojčenie (sucking). Tejto metóde je však vyčítané, že dieťa sa stáva závislé na mnohých „pomôckach“ a nedokáže sa utíšiť samé. Naviac nezohľadňuje individuálne potreby a snaží sa ponúknuť „univerzálny“ návod. Príkladom je napr. zavinovanie, ktoré je veľmi vhodné pre deti, ktoré sa svojimi prudkými pohybmi budia. Niektoré deti však zavinutie neznesú a naopak je vhodné, nechávať ich iba prikryté.

Niektorí riešia problém závislosti na externých pomôckach jednoducho. Dieťa má byť celkom isto rodičom utešované, kedykoľvek je to potrebné, a má mať pozitívne asociácie, ale nie je možné ho dlho pestovať, hladiť, hojdať, dojčiť alebo mu napríklad spievať. Namiesto toho má rodič trpezlivo a opakovane rozrušené dieťa vziať a opäť ho uložiť ku spánku.

Aby bábätko spalo dobre v noci,

dohliadnite na to, aby spalo primerane svojmu veku i cez deň. Výskumy ukazujú, že nedostatok spánku cez deň skracuje a zhoršuje kvalitu nočného spánku u malých detí. Preťažené deti zle zaspávajú, preto je najvhodnejšie, pokiaľ je dieťa ukladané do postieľky unavené „tak akurát“.  Ak sa budí z hladu, dohliadnite na dostatočné množstvo jedla cez deň. Nebojte sa postupne ale konzistentne znižovať nočné dávky jedla, i keď máte pocit, že dieťa nočné jedlo potrebuje, pretože je napr. chudé. Je dosť možné, že konečne pochopí, že by malo jesť cez deň a Vám sa neskutočne uľaví.
Zvoľte si slovo či frázu, ktorou budete bábätko tíšiť (ako napr. „spinkaj“, „ššš, v noci sa spí“). Túto frázu vyslovte veľmi jemne a potichu kedykoľvek chcete, aby bábätko zaspalo, alebo keď ho uspávate. Dieťa si túto frázu skoro spojí so spánkom a uspávaním, čo sa môže hodiť v situáciách, kedy sa dieťa náhle v noci prebudí a Vy chcete, aby zasa rýchlo zaspalo.

Ak chcete meniť režim

(uberať nočné dojčenie/kŕmenie, posunúť čas budenia na neskoršiu dobu, atď.), musia byť zmeny pozvoľné. Pokiaľ uberáte nočné dojčenie a skracujete jeho dĺžku, na veľmi krátke dojčenie (cca 3 minúty) už nezdvíhajte dieťa, je to zbytočné vyrušenie kvôli krátkemu dojčeniu, ktoré už nebude mať taký prínos. Namiesto toho prinúťte  dieťa, aby opäť zaspalo – pohlaďte ho, veľmi ticho naňho prehovorte, podľa toho, čo už viete, čo konkrétne na Vaše dieťa zaberá.
Nezabúdajte, že Vaše dieťa je jedinečné a preto môže mať celkom špecifický postup či podmienky ku spánku. Na niektoré deti priam magicky funguje pohladenie po nose od čela smerom k jeho špičke. Hneď ako má dieťa správne zafixovaný pravidelný a kvalitný spánok, môžete niektoré zvyky či podmienky tiež postupne upravovať.

Najjednoduchšie je, naučiť dieťa kvalitne spať, keď je ešte veľmi malé – cca 3. až 6 mesiac.

Pokiaľ spí veľmi zle rok, dva, rodičia už bývajú často zúfalí, unavení, nemajú toľko trpezlivosti, dieťa omnoho horšie prijíma zmeny, pretože má už určité návyky zafixované. Chcete čo najmenej slzičiek, obrňte sa predovšetkým trpezlivosťou a počítajte s väčšími časovými nárokmi. Radikálne zmeny nie sú spravidla deťmi dobre prijímané. 
I keď naozaj je všetko veľmi individuálne.....