Pôrod, zážitok na celý život

Ako dvojnásobná mamička môžem s odstupom času povedať, že pôrod je úžasný zážitok.

U prvého syna som sa dosť bála, ale vôbec som si to nepripúšťala. Nevedela som, čo ma čaká a rady babičiek a kamarátok som si moc k srdcu nebrala. Samozrejme som chodila na predpôrodné kurzy, zháňala som informácie na internete – čo som veľmi skoro prestala, pretože som našla také informácie, ktoré som vôbec vedieť nemusela?

Keď prišiel deň D(pôrod),

vôbec som o tom nevedela, bolo krásne, slniečko svietilo celý deň, a ja som sa vôbec necítila unavená. Zašla som si na kontrolu ku gynekológovi a ten mi oznámil, že to určite cez víkend bude. Myslela som si, že vtipkuje, veď mi bolo krásne. Konečne som sa cítila odpočinutá a plná síl. Zašla som ešte na nákupy, do cukrárne na zákusok a celý deň som si užívala. Poobede ma čakalo ešte vyšetrenie, na ozvy srdiečka bábätka.

Tam som sa vždy moc tešila. Sestrička mi pustila srdiečko nášho bábätka a ja som si v ordinácii poplakala, bolo krásne počuť jeho srdiečko.

Zrazu pribehla sestrička, že sa jej tam niečo nepáči a že už si ma nechajú v pôrodnici.  Musím povedať, že ma to trochu vystrašilo, pretože na „ozvyčky“   som chodila do inej pôrodnice, ako som chcela rodiť. Tak som sa musela rýchlo rozhodnúť. Zostanem tu alebo zoberiem všetky sily a poviem, že podpíšem reverz a pôjdem rodiť do pôrodnice, kam som chcela a poznala to tam.

Do dohode s manželom som nakoniec podpísala reverz a odišla do pôrodnice, ktorú som mala dohodnutú. Musím povedať, že tohto rozhodnutia neľutujem, bolo to správne rozhodnutie. Keďže som nemala žiadne bolesti, manžel mi rozprával vtipy, cesta do pôrodnice bola úžasná. Prišli sme tam takí vysmiati, že pán primár, ktorý na náš už čakal, mal hneď lepšiu náladu.

Oznámil mi, že si ma v pôrodnici už nechajú a manžel môže ísť domov. Čo tiež aj urobil. Stále som nemala žiadne bolesti a to už bolo 19.30 h.  Pani doktorka, ktorá ma mala rodiť, mi priniesla ružovú tabletku, a že vraj zaspím, alebo sa pôrod rozbehne. Ja som pokojne pozerala na správy a na ďalší program a stále som nemohla zaspať. Potom ma niečo pichlo v chrbte, ako keď vám niekto zarazí nôž do chrbta, bola to strašná bolesť. Doktorka mi oznámila, že spať nepôjdem a ideme rodiť. Nevedela som, čo mám robiť a zabudla som zavolať i manžela. Bolesti silneli a cítila som divný tlak. Pani doktorka bola úžasná, stále mi niečo hovorila, tak som sa sústredila len na ňu, čo mi hovorí, čo mám robiť. A zrazu prišiel i manžel, ktorého zavolala sestrička. Všetkým nastávajúcim mamičkám odporúčam vziať si manžela k pôrodu, je to úžasné, keď vás drží za ruku, otiera čelo,..... Naozaj je to opora k nezaplateniu. Všetko prebiehalo v poriadku a syn sa narodil v 23:35. Bol nádherný, prvý kto si ho popestoval, bol manžel.

Na záver by som chcela všetkým mamičkám odkázať, nebojte sa pôrodu, pripravte sa naň, choďte na predpôrodné kurzy, kde sú pôrodné asistentky, ktoré vám všetko odborne vysvetlia a poradia. Určite neverte všetkému, čo čítate na internete a čo vám hovoria kamarátky a babičky. Vyberte si pôrodnicu, ktorú si môžete prezrieť a budete vedieť, kam máte ísť a ako to tam vyzerá.

Všetkým nastávajúcim mamičkám prajem krásny pôrod, ako som mala ja a veľa pevných nervov do budúcna.

Napísala: M. Sekerová